„Veľavážený pán Mayer!
Príslušné úrady ma oficiálne oprávnili na to, aby som viedla zahraničnú prácu, čo sa vzťahuje predovšetkým na pracovné tábory v Seredi, Novákoch a vo Vyhniach.
Situácia v táboroch samotných je veľmi uspokojivá. Ide o asi 2000 ľudí a okrem detí a niekoľkých starých ľudí sú všetci zamestnaní denne plných 8-9 hodín v dielňach, zriadených v rozličných pracovných táboroch. Výrobky týchto dielní (pánska konfekcia, nábytkárske výrobky, stolárstvo, výrobky luxusného koženého tovaru, hračky, výroba bielizne, klobúkov a čiapok, kartonážne výrobky atď.) sú dodávané veľkým tuzemským firmám a čiastočne, podobne ako nábytkárske výrobky, správam štátnych kúpeľov a stavebným družstvám. Tieto dielne sa v súlade so súčasným zväčšovaním táborov neustále rozvíjajú, sú vzorne organizované, čo po vykonanej kontrole s uznaním konštatovali najvyššie nežidovské miesta.
Ako je zrejmé z týchto zistení, bude sa život väčšej časti tu zostávajúcich Židov sústreďovať v pracovných táboroch, z čoho je jasne zrejmý ich veľký význam nielen z hľadiska deportácií, ale aj ďalšieho spoločného života tunajších Židov v celej veľkosti a problematike.”
1.11. 1942, list Sallymu Mayerovi