„Milý Nathan,
v najhroznejšom zúfalstve obraciam sa v mene všetkých našich milých na Vás a na strýka. V celej krajine zhromažďujú členov rodiny do táborov a umiestňujú ich do ubikácií, pričom trojnásobne prekračujú ich kapacitu. Včera prišiel od Nemcov pokyn, že aj z hlavného mesta majú byť naši ľudia sústredení do táborov. Ďalej oznámili, že ak by nebolo dostatok miesta, uplatní sa vraj pri deportácii osvedčené riešenie. Sme nekonečne zúfalí a nemôžeme inak, než všetkým tým, ktorí sú vinovatí našim nešťastným osudom, v poslednej hodine nášho života vyčítať, že v konečnom dôsledku sú oni zodpovední za náš zánik. /…/ Nech je bez prieťahov odoslaná depeša od Reszoa, lebo ináč budú za to mať zodpovední ľudia na svedomí život nespočetného počtu duší.
Zariaďte ihneď, aby Medzinárodný červený kríž, tak ako kedysi, vyslal delegáciu do Maďarska, a ani tu sa nesmie stratiť ani hodina; mimochodom, čo sa podniklo smerom k pápežovi? Toto by malo rozhodujúci vplyv na našu vládu a bolo by to vôbec veľmi dôležité. Ale všetko si žiada viac priebojnosti a obetavosti. Nerátajte so skorým koncom vojny. Zostávam s posledným volaním SOS.
S nádejou, že naše volania o pomoc nevyznejú do prázdna, pozdravuje Vás a strýka čo najsrdečnejšie
Ernst (Gisi)“
24.9.1944, list Nathanovi Schwalbovi